Proglas : hlaholika ako Božie písmo = Proglas

Územie súčasného Slovenska (spolu s územím súčasnej Moravy a časti súčasného Maďarska a Rakúska) a naši predkovia, ktorí tu žili, boli v minulosti plnohodnotnou a dôležitou súčasťou samotného jadra Veľkej Moravy, ktorá sa zásluhou svätého Cyrila (Konštantína Filozofa) a svätého Metoda stala kolískou slovanskej písomnosti a vzdelanosti.

Dielo, ktoré svätý Cyril a svätý Metod na Veľkej Morave vytvorili, sa stalo pilierom, na ktorom bola vybudovaná kultúrna a historická identita celého slovanského sveta a zároveň predstavuje hodnoty, ktoré boli a stále sú prínosom pre všetky národy a pre všetkých ľudí. Skalopevné presvedčenie svätého Cyrila a svätého Metoda o práve každého človeka chváliť Boha vo svojom vlastnom jazyku je totiž možné chápať ako jeden z aspektov ich presvedčenia o širšie ponímanej rovnosti medzi ľuďmi a medzi národmi.

Z tohto dôvodu sme presvedčení, že je našou povinnosťou sprostredkovať širokej verejnosti klenoty nášho kultúrneho dedičstva – a to v prístupnej a „uchopiteľnej“ podobe. Zároveň si myslíme, že by bolo chybou písať o hlaholike bez hlaholiky.

Hlaholika vytvorená Konštantínom Filozofom ako nové originálne písmo, odlišné od písiem klasických liturgických jazykov (latinského, gréckeho a hebrejského), neutrálne v dimenzii rímsko-byzantského súperenia a priamo určené na šírenie kresťanstva predstavovalo významný či dokonca nevyhnutný predpoklad toho, aby sa staroslovenčina v tej dobe stala (hoci len na relatívne krátke časové obdobie) štvrtým liturgickým jazykom katolíckej cirkvi.

Prinášame preto hlaholský prepis básne PROGLAS, ako jedného z najvýznamnejších zachovaných textov z veľkomoravského obdobia (a to v jeho predpokladanej pôvodnej podobe, zapísanej v najstaršom známom type hlaholského písma), spolu s uvedením výslovnosti, prepisu do cyriliky a s prekladom do súčasnej slovenčiny.

Pripájame aj štúdiu, v ktorej sa pokúšame odhaliť a ozrejmiť princíp, na základe ktorého Konštantín Filozof hlaholské písmená a hlaholskú abecedu vytváral. Jej súčasťou sú aj viaceré naše postrehy a hypotézy, ktoré s obdobím Veľkej Moravy súvisia.

VAŇATKA, Radovan: PROGLAS. Hlaholika ako Božie písmo.

PROGLAS ako predhovor ku slovanskému prekladu Evanjelií patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie písomne zachytené a pôvodné literárne diela v slovanskom jazyku. Napísaný bol Konštantínom Filozofom (svätým Cyrilom) v 9.storočí počas jeho misie na Veľkej Morave, a to nepochybne s použitím hlaholského písma (napriek tomu, že do dnešnej doby sa zachovali len štyri jeho verzie napísané cyrilikou).

V tejto knihe predkladáme čitateľom rekonštruovanú verziu básne PROGLAS, a to v jej zápise hlaholikou a cyrilikou, s uvedením výslovnosti a s jej prekladom do slovenského jazyka.

Princípy konštrukcie hlaholských písmen a hlaholskej abecedy, ktoré boli vynájdené Konštantínom Filozofom (svätým Cyrilom) v 9. storočí nášho letopočtu ako prostriedok prekladu Svätého Písma a liturgických textov do slovanského (či presnejšie do staroslovenského) jazyka, neboli až doteraz plne pochopené a objasnené.

V predloženom texte zhŕňame argumenty podporujúce našu hypotézu, že grafická forma hlaholských písmen a aj ich poradie v hlaholskej abecede súvisia so spôsobom tvorenia im zodpovedajúcich hlások v rečových orgánoch človeka.

Na základe tohto predpokladu sme zrekonštruovali pravdepodobnú podobu pôvodnej Konštantínovej hlaholskej abecedy.

Zároveň predkladáme možné vysvetlenie konštrukcie grafickej podoby každého hlaholského písmena a tiež viaceré naše názory a hypotézy, týkajúce sa problematiky Veľkej Moravy.